Jaký ty vnímáš rozdíl mezi Kolowratem kolem desky „Vrány sa vracajú“ a kolem aktuální „Slnko je vo veži“? Co důležitého se kolem kapely v tomhle mezidobí cca tří let podle tebe odehrálo?

Určite vnímam nejaký posun, ale je to len výsledok prirodzeného vývoja, žiadne väčšie skoky u nás nenastali. Sme starší, o trochu viac zohratí, možno trochu kľudnejší. Väčší krok nastal až tesne před nahrávaním „Slnka“, keď sme neplánovane pribrali ďalšieho gitaristu Pajkyho. Pajky zapadol skvele, našiel si jasné miesto a jeho prítomnosť ovplivnila viacero procesov v kapele. Aj vďaka tomu vnímame to, čo nás čaká, ako niečo celkom nové a nepoznané a tešíme sa na to.

Srovnej prosímtě proces vzniku „Vrány sa vracajú“ a „Slnka“.

Nahrávanie „Vrán“ bolo celé v našej réžii. Album sme nahrávali doma v Košiciach a v podstate sme si ho i produkovali sami. Nad mixovaním sme presedeli hodiny a stále tam akoby nebolo to, čo sme tam chceli mať..., ale nedokázali sme to zmeniť, ani vykomunikovať si to so zvukárom. Pred nahrávaním „Slnka“ sa už dosť angažovalo naše vydavateľstvo a bola tam jasná snaha posunúť to kvalitatívne ďalej oproti predchádzajúcemu albumu. Šina doporučila pražské štúdio Jámor a Dano Salontay s nami šiel i do štúdia a spolu s Ondřejom Ježkom sa podieľal i na produkcii albumu. Samotné nahrávanie bol pre nás celkom iný level... všetko šlo hladko, bez stresu... na každý problém sa našlo jednoduché riešenie a Ondřej si všetko s ľahkosťou kočíroval. Celý tento januárový „výlet“ do Prahy bol pre nás veľmi príjemný štart do nového roku.

Jak moc se cítíte determinovaní tím, že jste „kapela z Východu“, konkrétně z Košic? Myslím tím v první řadě, jak tenhle fakt ovlivňuje fungování kapely, možnosti koncertování... a pak taky samozřejmě to, jak to ovlivňuje o čem a jak Kolowrat hraje a zpívá... ?

„Východ“ je najmä tu na Slovensku dosť démonizovaný, najmä cez média, ktoré sa neustále zameriavajú len na rómske osady, slabšie sociálne vrstvy, problémové veci. Potom sa ľahko stane, že keď sa niekde povie „Košice“, prvé čo ľudí napadne je Luník IX, pretože ten vídajú v správach. Ale ten Luník drvivá väčšina ľudí tuto v Košiciach rovnako vidí iba v tých istých správach a tiež si pritom hovoria: „bože, ako môžu tí ľudia takto žiť“. Lenže vždy keď niekam cestuješ, ľudia sa ťa pýtajú, čo nové na Luníku IX, ako by si bol na to odborník, len preto, že si Košičan... je to niekedy unavujúce. Košické reálie v našich textoch sú o niečom inom. Vychádzajú zo zážitkov, ktoré sme vstrebali my, nie ktoré servírujú média. Naša každodenná realita, to sú skôr obrázky šialeného pracovného stresu, ktorý ťa pohltí a nechce pustiť… veď o tom je tak polovica piesní na našom novom albume.

Někdo obdivuje Kolowrat v první řadě kvůli textům. Mám pocit, že na nové desce jsi šel ještě dál a některé obrazy a obraty v textech člověk těžko zapomene. Jak důležité jsou pro tebe texty a jak moc se jim věnuješ?

Pre mňa boli texty vždy veľmi dôležité. To je to, čo vnímam ako prvé aj pri iných interpretoch a podľa čoho ich potom posudzujem. Nikdy som si nevážil interpreta, či pieseň, ak mala banálny text, ak bol text iba výplň, vata. Nemusia to byť len geniálne obraty z ktorých máš zimomriavky, text môže byť i jednoduchý, môže mať iba pár slov... pokiaľ k nemu interpret pristúpil so srdcom, ako k dôležitej súčasti piesne, tak to tým srdcom ako poslucháč rozoznáš. Ak to tam nie je, je to len vata.
Naše texty boli vždy dosť „ukecané“, málokedy dokážem nájsť úspornú formu, ako niečo vyjadriť. Rozprávať málo, ale povedať veľa je veľké umenie..., k tomu by som sa rád prepracoval (smích). Textom sa venujem málo, adekvátne k tomu koľko málo voľného času mi zostáva. Útržky z nich, ku mne prichádzaju samé kedykoľvek, neočakávane ako záblesky a ja si ich zapisujem. V hlave sa mi to potom vždy s niečím spája a pomaly sa to buduje k sebe. Vo chvíľach voľna to potom dopracujem a je to. Žiaľ je to pomalý proces, chvíle voľna sú už dávno „úzky profil“. To je aj dôvod, prečo Kolowrat nechrlí piesne jako na bežiacom páse.

Někde jsem četl, že i v kapele řešíte, zda nejsou texty moc temné či depresivní, ale mě takové nepřipadají, ani na „Vranách“. Spíš jsou realistické a tím možná pro někoho až kruté, třeba „Už to nie je čo bývalo“. A v těch nových jako je „Mikádo“ nebo právě „Slnko je vo veži“ cítím hodně naděje. Jak to vidíš ty? Na co a na koho v textech nejčastěji reaguješ?

Nie, neriešime, či nie sú až príliš temné, či depresívne... riešime skôr, prečo to tak ľudia vnímajú.. lebo ani nám také nepripadajú... alebo aspoň mne určite. Vidím to rovnako ako ty. A vždy som to tak videl. Nikdy ma nenapadlo, že by niekto mohol naše texty vnímať ako depresívne... žiadna depresia v nich nikdy nebola.
Často riešim seba a to čo sa deje okolo mňa, to sa týka viac nového albumu. Ale rád pozorujem ľudí a vidím za nimi ich príbehy... skutočné či imaginárne, do ktorých potom vkladám svoje videnie sveta. A stále ma dojímajú príbehy osobného hrdinstva obyčajných ľudí v hraničných situáciach. Takéto naše texty sú na prvom albume (Búrka, Už to nie je čo bývalo) a nesú so sebou istú mieru pátosu, ktorá sa s našou tvorbou spája, aj keď v tomto ohľade sme sa už pohli iným smerom.

Jak vnímáš Kolowrat v kontextu slovenské scény? Kdo se současných slovenských kapel je vám blízký a proč? Které slovenské kapely z minulosti vás třeba ovlivnili nebo je považujete za autority, které respektujete a proč (jsou-li takové...)?

Nechcem, aby to znelo nafúkane, ale my sme nikdy nečerpali zo slovenskej hudobnej scény, dokonca sme slovenskú hudobnú tradíciu ani nepovažovali za nasledovaniahodnú. Vždy sme počúvali skôr americkú a britskú hudbu, takže myslím, že ak nás niečo ovplivnilo, bol to skôr tento druh pesničkárstva. Takže z toho dôvodu sme sa doma vždy cítili ako exoti a dlho sme mali snahu hľadať a nájsť nejakú spriaznenú kapelu, čoho výsledkom boli koncerty s kapelami Med, Živé Kvety či Posledné decembrové dni. S „Kvetmi“ i s „Decembristami“ sme dobrý priatelia a vážime si ich.

Jste jednou z kapel na Slnko Records. Jak vnímáš tenhle label? Co koexistence v tomhle okruhu kapel a umělců Kolowratu přináší? A proč ty myslíš, že si Slnko vybralo vás do svojí „rodiny“?

My sme boli s Peťom (pozn. Peter Lorko, kytarista Kolowratu) v časoch našich začiatkov dosť obrátený do Čiech, najmä ako čitatelia Rock a popu. Labely ako Indies a Black Point sme vnímali ako tie, ku akým by sme vždy radi patrili. Na Slovensku sme nič také nepoznali. Ale keď sme zaregistrovali existenciu Slnka, naša pozornosť sa už sústredila iba naň. Malo pre nás rovnako vysoký kredit a bolo slovenské. Šina, ktorá labelu šéfuje je múdra žena, ktorú si veľmi vážime a sme hrdí, že nás do Slnka vzala. Chcem veriť, že si nás vybrala preto, že verila, že jej ten vysoký kredit nepokazíme (smích).

navštivte a poslechněte si:
www.myspace.com/kolowrat
www.kolowrat.sk