Jak jsme již informovali, v Brně se mezi 25. a 27. říjnem uskuteční festival audiovizuální kultury New New! 2005, který chce každoročně představovat nejaktuálnější dění na scéně nezávislého filmu a hudby. Jedněmi z nejpozoruhodnějších interpretů, kteří na festivalu vystoupí, budou bezpochyby slovenští Tucan. Toto duo mladíčků si na společném koncertě s táborsko/sanfranciskými Sabot v brněnském klubu Fléda odbude svoji premiéru v České republice. Dvojice talentovaných chlapců, kterým je dohromady pouhých 25 (!!) let, má za sebou už řadu úspěšných vystoupení, včetně jednoho na trenčianském festivalu Pohoda. Krátký rozhovor s nimi připravili redakoři časopisu 3/4 revue (www.34.sk) a my vám pro představení téhle pozoruhodné formace nyní nabízíme jeho část.


Vy-ch-y-t-áfky slovenskej hiphopovej scény sa im zdajú trápne, dokonca sa občas za ich texty sami hanbia, Meky Žbirka, či iné popové legendy typu Bez ladu a skladu im nič nehovoria a počas fotografovania sa na ulici vyhýbajú miestam, ktoré by pôsobili "horko slýžovsky a inékafovsky". Nie, nie je reč o názoroch dvoch študovaných hudobných teoretikov, ale o dvoch mladých /dohromady dvadsaťpeťročných/ začínajúcich bratislavských alternatívnych (!) umelcoch, ktorí na chodbách jednej bratislavskej základnej školy založili nekompromisne odvážne duo Tucan.

Zatiaľ hrali len pre spolužiakov zo školy, v televízii a v A4 - Nultom priestore, no chystajú sa aj na masovejšie pódiá. Jonatán "Chocholík" Pastirčák /violončelo, spev/ a Adam "Chvostík" Matej /bicie/, s nedetinskými názormi, textami a hudbou.

"Tucani sú nebezpečné vtáky, dávajte si na nich pozor môžu mať pod kabátom pištoľ.

Ako ste vlastne prišli na názov Tucan?

Adam: Najprv sme sa chceli volať trabant, ale raz som videl billboard s veľkým vtákom, ktorý mal zakrivený zobák. Oco mi povedal, že to je tukan. A tak sme sa asi po dvoch týždňoch rozhodli pre názov Tucan.

Ale tukan má len jednu hlavu a vy ste dvaja.

Jonatán: Sme dvaja tukani - Chocholík a Chvostík. Ako jediní tukani žijeme na Slovensku a voľne sa pohybujeme po Bratislave. Prevtelili sme sa z tukanov na malých chlapcov. Keď zomrieme, zase budeme žiť ako tukani.

Na Slovensku?

Jonatán: Nie, asi sa odsťahujeme.

Keď vás človek počuje po prvýkrát hrať tie uletené pesničky, napadne ho, kde na to asi chodíte. My si to predstavujeme tak, že vám ráno rodičia zabalia k desiate do školy aj texty a večer vás s úlohami naučia melódie.

Adam: Rodičia nám neradia.

Myslíte, že vám to niekto fakt uverí?

Jonatán: Naozaj je to tak. Texty píšem ja. Nečítam noviny, ale pozerám správy. Ak ma napadne nejaký rým, ktorý sa mi zdá zaujímavý, snažím sa dať mu nejakú myšlienku a spraviť z neho celý text. V poslednom čase sa mi to stáva najmä v sprche alebo na záchode. To sú moje najsúkromnejšie miesta, kde mi napadnú najlepšie veci.

A hudba?

Jonatán: Hudba vzniká improvizovaním na skúškach. Keď sa nám niečo páči, zapamätáme si to a spojíme s niečím iným, čo sa k tomu hodí.

Adam: A keď máme melódiu, ja vymyslím rytmus.


Otázky: Oliver Rehák, Aschenblond
Odpovede: Jonatán "Chocholík" Pastirčák , Adam "Chvostík" Matej