Novinky

Lana Del Rey - Born to Die

Lana Del Rey vznikla ako persona newyorskej speváčky/skladateľky Elizabeth Grant a do globálnej pozornosti sa dostala v lete 2011 so singlom Video Games. V skutočnosti vystupuje od 17-tich rokov a úsilie tvoriť vtesnala už do svojho EP Kill Kill (2008) a albumu Lana Del Rey A.K.A. Lizzy Grant (2010). V súčasnosti má jej Video Games na YouTube viac ako 22 milónov videní a album Born to Die už nedočkavo očakávala kritika na čele so Spojenými štátmi a Európou.

Z obalu Born to Die pozerá Lana v strnulej póze americkej žienky z päťdesiatych rokov. V protiklade k množstvu interpretiek nahrávajúcich pod tak veľkým labelom, akým je Interscope je zrejmé, že predajným artiklom tu nebude iba vágne pretŕčanie poprsia. Kontext naivných päťdesiatych rokov ako jeden zo základných prvkov estetiky Lany Del Rey bol vydareným nápadom a výborne korešponduje aj s celou tématikou albumu. Kinematografické orchestrácie, hudobné motívy ako z bondoviek, ale aj paródia na americký sen a archetyp poslušnej ženy/manželky s týmto vizuálom komunikujú až s trocha trpkou presnosťou. Postava, ktorú Elizabeth vytvára na seba berie v priebehu albumu raz rolu závislej, submisívnej obete emócií (Video Games), naivného dievčaťa (Off to the Races), inokedy sa mení na kabaretnú femme fatale (Million Dollar Man), alebo si v Radio len tak doberá slávu, s ktorou sa práve sama zoznamuje.

So svojími skladbami sa Lana v najlepších momentoch pohráva s eleganciou Lykke Li (Diet Mountain Dew) alebo s flegmatickým artikulovaním (Million Dollar Man) ako Fiona Apple. V rozporuplnejších miestach intonačne zámerne blúdi tak výrazne (Carmen), že občas znie až tragikomicky ako na jej nevydarenom živom vystúpení v šou Saturday Night Live. Born to Die si však od začiatku až do konca schopne drží štandard, na ktorý mieri a nepadá na snahe naložiť Lane na plecia zvuk, v ktorom by sa strácal jej podmanivý hlas. Singlový potenciál nesie hneď niekoľko skladieb nahrávky. Dark Paradise, kde mierne priehľadný refrén vynahradzuje príjemné, melodické veršovanie vo verziách, Diet Mountain Dew, alebo aj trocha fádna Radio.

Retro koncept nahrávky premosťujú so súčasnosťou viaceré urbánne zvukové motívy, ako naučené od Portishead. Tieto zároveň trocha korenia (a občas iba zachraňujú) skladby, ktoré by inak mali tendenciu znieť prisladko. Podobnú bariéru pred prílišným presladením a vydarený kontrapunkt k orchestrálnej pompe v pozadí, tvoria v textoch riadky zo súčasného jazyka typu you’re so dope a podobne. Lana Del Rey a jej producenti nás týmto šikovne chránia pred ponorom do vôd prvoplánového retro soundu. Táto aktualizácia je vkomponovaná do materiálu natoľko vkusne, že výsledok neznie ako paškvil, ale ostáva sexy.

Aj keď niektoré skladby na albume iba recyklujú atmosféru tých úspešnejších a lyricky občas pretŕčajú do prostých triviálností, nič to nemení na fakte, že Born to Die ostáva zdatným favoritom na jeden z najvýraznejších ženských albumov prvej polovice roku 2012.

Lana Del Rey - Born to Die (2012)
12 skladieb
vydavateľ: Interscope, Stranger