Novinky

Lamb: Radi vystupujeme na miestach, kde sme doteraz nehrali

Odkedy ste sa opätovne dali dokopy po vašom rozpade, vydali ste album 5 – ten má jednoduchší a surovejší zvuk ako predchádzajúca tvorba – je to tak schválne?
Áno, cítili sme, že počas tých štyroch albumov, ktoré sme urobili pred naším rozpadom v roku 2004, sa náš zvuk stával postupne komplexnejším. Takže keď sme sa znova dali dokopy a začali sme sa baviť o tvorbe nového albumu, našou hlavnou prioritou bolo obnažiť zvuk naspäť k prvým princípom a nechať ho surovým.

Hudbu robíte 15 rokov a vaše hudobné smerovanie sa od debutu až k ostatnému albumu 5 zmenilo poriadne. Za tento dlhý čas pozorujete zmeny aj na vašom publiku?
Myslím, že je prirodzené, že sa náš štýl počas rokov vyvinul, no napodiv sa nový album 5 navracia späť k základom, ktoré ako prvé dali kapelu vôbec dohromady. Preto počuť ozveny surovej jednoduchosti nášho prvého albumu. Naše publikum dospievalo s nami. Vídavame mnoho známych tvárí, ktoré nás sledujú od prvopočiatkov, no vidíme aj dosť nových. Ohromná vec odkedy sme sa znova dali v roku 2009 dokopy je, že sú stále miesta, kde sme ešte nehrali. Objavovanie týchto miest a fanúšikov, ktorí tam na nás trpezlivo čakali, je úžasné.

Čo máte radšej – byť headlinerom festivalu na veľkom pódiu alebo hranie v menších kluboch?
Oboje majú plusy aj mínusy. Je nemožné povedať, ktoré z nich je lepšie, sú to jednoducho rozdielne skúsenosti. Každá show je iná a často je ťažké povedať prečo niektoré nad ostatnými vyčnievajú.

Lou, ty robíš sólovo prekrásnu akustickú hudbu. Cítiš sa elektronikou nejako obmedzovaná a preto preferuješ živé nástroje?
V roku 2004 som skutočne potrebovala pauzu od elektroniky a začala som sólo s akustickou hudbou. Urobila som tri albumy a v tomto žánri ďalej pokračujem s písaním hudby. Krása toho celého je, že keď robíme hudbu ako Lamb, môžem ju nechať takou aká je: kombináciou Andyho elektroniky a môjho hlasu a piesní. Skúšala som postrčiť Lamb akustickým smerom, ale potom som si uvedomila, že to nikdy nebude fungovať. Lamb sú Lamb a môj akustický materiál si ide svojou cestou. Je úžasné byť schopná nechať obe tieto formy akými sú a vychutnávať si ich práve pre rôzne charaktery.

Nahrali ste živý album Live at Koko – nemyslíte, že živé nahrávky sú pre fanúšikov veľmi slabá náhrada za skutočný živý koncert kde by mohli obsiahnuť pravú atmosféru?
Samozrejme, že živé nahrávky nikdy nemôžu nahradiť živý koncert, ale je milé, že fanúšikovia, ktorí na nich boli, môžu mať spomienku na show a tí, ktorí tam neboli, môžu počuť ako to znelo. Aj keď v konečnom dôsledku sú to dve rozdielne veci.

Pochádzate z Manchestru – už v osemdesiatych rokoch tu bola bohatá hudobná subkultúra. No koho z Manchestru sa oplatí počúvať dnes?
V Manchestri na nezdržujem roky a musím priznať, že nemám ani šajnu kto je tam teraz in. Musíte byť súčasťou subkultúry aby ste vedeli čo sa deje a mňa môj život odvial ďaleko odtiaľ.

Lou, ty celkom často hráš na slovenskom festivale Pohoda (dvakrát sólo a raz s Lamb). Máš rada atmosféru tohto festivalu? A všeobecne – rada sa vraciaš na miesta kde si si koncert užila?
Pohoda je úžasný festival a vždy som si ho užívala. Má skutočne jedinečnú atmosféru a počuť na ňom veľmi rôznorodý hudobný mix. Je vždy milé vrátiť sa späť na miesta, ktoré poznám a už som tam hrala, ale takisto je vzrušujúce objaviť nové miesta, kde sme ešte predtým nikdy nehrali.

A posledná otázka - tešíte sa na české publikum?
Samozrejme! Vy decká ste vždy úžasní!