Novinky

Zola Jesus - Conatus

Zola Jesus (Nika Roza Danilova) vedela už pred nahrávaním, že jej tretie LP nazve Conatus. Podľa tohto latinského termínu bola bytostne odhodlaná posunúť sa od svojho operno-obývačkového lo-fi debutu The Spoils (2009) vpred a na rozdiel od sústredenia pozornosti na noise, ktorý sa linul celým jej prvým albumom, sa rozhodla priblížiť k ľuďom tým, že bude v štúdiu postupovať ešte viac pesničkársky. Sama vraví, že sa snaží k skladbe pristupovať folkovo - nekomplikovať. A ak sa k limitom svojej hudobnej zrozumiteľnosti nedostala pred tým, tak Conatus má k tomu asi najbližšie.

Ono je asi nepísaným pravidlom, že vás ťažkopádny koncept avantgardy a reverbom znásilnených vokálov prejde po tom, ako sa vaša doska objaví na Pitchfork.com a jeden z redaktorov o vašich emotívnych výkrikoch cez zvuk praskajúceho popcornu napíše všetky tie hip slová uznania. Umelec si potom môže odškrtnúť políčko “tvoriť avantgardne” a začne uvažovať, či sa jeho hudba dostáva aj do vnútra poslucháča, alebo sa len lízne povrchom kvôli svojej prílišnej nečitateľnosti.

Zola Jesus mala už od prvého albumu silu upozorniť svojím vytŕčajúcim hlasom, aj keď ho mala tendenciu zasadiť do kontextu, ktorý jej až tak veľmi nedával priestor. Priznáva, že stredobodom jej záujmu je sila skladby. Po natočení EP Stridulum (2010) a albumu Stridulum ll (2010), začala tento rok cítiť potrebu postupovať zrozumiteľnejšie a simplifikovať všetky vtedajšie ruchy na skladby, v ktorých sa človek vyzná aj bez manuálu. Tak začal vznikať Conatus (2011).

Táto nočná doska dokáže fungovať ako silný organizmus. Ťahá za sebou akýsi existenčný rukopis beznádeje, ktorého sa vie jeho autorka viac-menej úspešne zmocniť a posadiť ho do sklaby bez toho, aby výsledok skončil ako preslzená melodráma. Možno najmä vďaka jej hlasu, pri ktorom má málo skladieb šancu znieť vyslovene zbytočne. Z tohto postupu vzišli skladby ako Avalanche, kde sa priestor vytvorený basou elegantne pretransformuje do elektronického beatu, alebo orchestrálna Ixode, podchytená rytmom, ktorý sa ako zombie doplazil zo zabudnutých techno párty a v echu rezonuje pod celou kompozíciou. Seekir zrazu skočí produkciou minimálne dekádu vpred a točí sa vo víre Nikinho nasamplovaného hlasu.

Hikikomori je jeden z najvýraznejších častí nahrávky. Pulzujúci synth od začiatku vytvorí energickú pôdu pre drámu, ktorú behom necelých štyroch minút Zola Jesus s prehľadom odspieva do širokej atmosféry a bubnového kopáku cez huslové sláčiky - asi najvzrušujúcejší moment albumu. Čiastočne sa tento pocit reprízuje v In Your Nature. Väčšine nahrávky dominuje vokál, ktorý umožňuje Nike využívať aj zložitejšie elektronické štruktúry (Shivers) ako poslušné garde pre svoj hlas. Skin ukazuje vďaka stavbe skladby na piáne, speváčku v novej, zvláštnej polohe.

Spomínaná podobnosť s Karin Elisabeth Dreijer je zaujímavý styčný bod. Okrem toho, že Zola Jesus bola koncertným predskokanom Fever Ray a dajú sa nájsť spojitosti v ich hlasovom fonde, spôsobe konštruovania skladieb, či prácou s elektronikou, stále sa výrazne líšia ich interpretácie tém. Dva blízke svety, no v jednej verzií podaný v minimalistickom, typicky škandinávskom trochárení a v druhej verzií priamočiaro, hrdelným mezzo-sopránom, bez akejkoľvek vôle robiť kompromisy. Aj keď Nika už vyrastala v Amerike, jej krv a prejav sú stále nasiaknuté špecifickým “chladom,” vlastným jej domovine. Povedzme, že ak by boli tieto dve sestry, Karin by bola pravdepodobne to dieťa, ktoré sa s bábikami rozvážne hrá, zatiaľ čo Nika by im s dramatickým odhodlaním trhala hlavy.

Zola Jesus - Conatus (2011)
11 skladieb
vydavateľ: Sacred Bones Records